V súvislosti s mnohými plánovanými projektami sa snažím nájsť ideálnu kombináciu bojového systému, ktorý nie je prehnane náročný, ale zároveň nie je ani príliš jednoduchý alebo priam otrepaný. Na čo som pri pátraní prišiel?
Realita vs. fikcia
Ja osobne narážam na konflikt záujmov. Zábava alebo simulácia? Osobne preferujem simulácie. Hry, ktoré sa snažia priblížiť čo najviac realite a zároveň ostať ako tak zábavnými. Sú to hry na štýl Rainbow Six, ARMA, Operation Flashpoint a pod. Hry, ktoré síce nie sú simulátor, ale dosť sa ím približujú.
Myslím si, že ľudia ocenia hry s reálnym súbojovým systémom. Preto sa divím, že je tak málo herných titulov, kde by si človek mohol užiť skutočné napätie a adrenalín zo súboja aj bez kontrmelcov a skákania.
Zaujatý pohľad praxe
Ako šermiar mám priamu skúsenosť s bojom v zbroji aj bez nej. Roky sa venujem bojovým umeniam a verím, že tento zážitok a skúsenosti sa dajú preniesť aj do hier. Zábavne a bez cliché patetickosti.
To platí aj pre strielačky. Airsoftisti by mi hádam dali zapravdu. Hrať Call of Duty či Battlefield je fajn, ale nebyť príbehu a silného marketingu, tak pri tom nevydržím viac ako pár hodín. Ostatne toľko aj trvajú kampane. Multiplayer neprináša nič nové. Divím sa hráčom, ktorých to drží dlhšie.
Preto si kladiem otázku: „Je to správna cesta? Takto majú vyzerať akčné hry a skutočne ide o učebnicový príklad dokonalej bojovej hry?“
Ja verím, že hry dokážu sprostredkovať viac. Poďme preto ďalej.
JRPG bojové systémy
Svetu vládnu konzoly. A s konzolami nás zaplavilo aj množstvo východne ladených hier inšpirovaných predovšetkým anime. Obrovské meče, porušovanie fyzikálnych zákonov, eklektické farby, veľké oči a účesy z inej dimenzie… vitajte vo svete jRPG.
Fenomén Dark Souls
Dark Soul séria je opradená mýtusom náročnej hry s najlepším bojovým systémom. Podľa niektorých najlepším všetkých čias. Nie je náhoda, že množstvo novodobých, nie len japonských RPG (jRPG) hier, je postavených na podobnom ak nie rovnako systéme. A keďže východný trh je obrovský, tak sa netreba diviť veľkej obľúbenosti aj u vývojárov.
Za mňa však ide len o typickú frustráciu s ovládaním o dvoch tlačítkách. Často silne ovplyvnenú konzolistami a anime. Sek, dlhý sek a ak stíhate tak ešte jeden rýchly útok. Následne uskočenie, ideálne cez fyzicky nereálny kotúl alebo blok. Ak sa podarí, tak spravíte akože kombinovaný útok alebo sa napriahnete pre silný útok. Na záver ešte vyskočí číslovečka z nepriateľa a vaše srdce plesá radosťou.
Čo je na tom zábavné a náročné? Netuším. Azda to, že do nepriateľa musíte hlušiť čo to dá. Ruky sa potia, hodiny ubiehajú. Obrazovka pritom šialene bliká, postava vydáva infantilné zvuky a vzdychy. Nad postavičkou sa vznáša ukazovateľ života z ktorého nebezpečne ubúda. Hráč odskakuje a robí akési „šikovné“ manévre. Pritom je v strese nakoľko musí intenzívne dobiedzať a dávať si pozor. Je jedno, že máte meč 4x väčši ako ste vy sám, váš nepriateľ je prerastená obludnosť a pokojne Vás zabije aj jednou jedinou ranou.
Ak ste už v bode, že ste tento model prekukli, tak Vám to tvorcovia okorenia prehnaným spawnom nepriateľov kdekoľvek okolo Vás. Najlepšie tak, že vás obklopia a vy sa zúfalo snažíte nájsť spôsob ako by si mohli navzájom zavadzať. A občas sa aj darí. Pri nascriptovanej umelej inteligencii sa nedajú čakať zázraky.
Akonáhle nestačia počty, tak vás obmedzia úrovňou postavy. Len preto aby sa umelo predĺžila doba hrania. Lebo väčšina modelov je recyklovaná a jediný spôsob ako vás efektívne vytrápiť je vytvoriť umelý hendikep.
Ide teda skutočne o tak úžasný bojový systém? Niečo tak dokonalé, že to potrebuje desiatky ak nie aj stovky klonov a prívlastok najlepšieho bojového systému? Nemyslím si. Je však smutné vidieť, že tvorcovia hier sa uberajú práve týmto „overeným“ spôsobom.
Keď je súbojový systém prekážka
Súboje v hrách, hlavne tie na blízko a s mečom, postrádajú originalitu. Väčšina hier vsádza na istotu, a preto sa snaží imitovať dynamiku anime súbojov. Veľké a zbytočné náprahy alebo zbesilé mačkanie jedného tlačítka podporené prapodivnými animáciami. Finálne kombo zaseknutej postavy levitujúc 5 metrov nad zemou, s ktorou hlušíte hlava nehlava. Takto presne vyzerá kopec hier, ktoré označujú mnohé herné portály za najlepšie bojové hry. A to drzo bez racionálneho odôvodnenia.
Za úspechom vnímam veľkosť ázijského trhu a trend nenáročných hráčov. Mechanika takýchto hier vás nenúti veľmi rozmýšľať a ovládanie zvládne aj menej náročný hráč. Stačí sa jednoducho včas odkotúľať a počkať kedy sa Vám život doplní. Následne môže zbesilé klikanie pokračovať.
Niekto by mohol namietať načo meniť niečo, čo funguje a ľudia poznajú? Jednoducho preto, že život je o zmenách a výzvach. Prečo neskúsiť aj niečo iné?
Ťahový boj
Medzi najbežnejšie a stále celkom preferované patria ťahové systémy. Tie sú ideálne pri hre jedného hráča. Za podivných okolností to vie fungovať aj pri hre viacerých hráčov. Základom pre ťahový systém sú stolné hry. Predovšetkým dračáky. V hernom svete túto úlohu prevzali textové hry a MUD, z ktorých neskôr vznikli moderné MMO RPG hry.
Medzi obľúbené ťahové hry jednoznačne patril Falout, UFO: Enemy Unknown alebo aj Jagged Alliance. Medzi klenoty určite patrí aj menej známa Nokia N-Gage klasika Pathway to Glory. Veľká škoda, že sa hre nedostalo viac pozornosti. Určite by si zaslúžila port na dnešné mobilné zariadenia.
Skvelým príkladom ťahovej hry je Worms. Ak ste hru Worm nikdy nehrali, je ten správny čas to napraviť. Nie je to síce Dark Souls, verím, že vás hra na dlhé hodiny pobaví. A dovolím si povedať, že aj preškolí…
Ťahová mechanika súbojov sa najčastejšie používa pri starších stratégiách, ktoré sa inšpirovali stolnými hrami, kde jednotliví hráči idú v kolách po sebe. Nakoľko stratégie sa často hrajú formou ťahov, nebudem im venovať zvýšenú pozornosť, ale spomeniem aspoň dve: Civilization a Heroes of Might and Magic. To sú hry, ktoré prežili dlhé časy aj po úpadku ťahových hier a stali sa klasikou, ktoré sa hrajú do dnes a to aj napriek vzostupu real-time stratégií.
Z ťahových hier by som vypichol tituly X-COM a Banner Saga. Bojový systém v Banner Saga ma vôbec neoslovil, ale hráči si vo všeobecnosti nesťažujú. Osobne mi vadí obmedzenosť hracej plochy. Čo do veľkosti to do možností. Po pár kolách je to rutina, ktorá sa opakuje a vašou jedinou výzvou je pochopiť mechaniky jednotlivých postáv, ktoré následne (ne)správne umiestnite. To je pre mňa malá výzva a takmer žiadna zábava. Mám rád voľnosť a experimentovanie. V Banner Saga sa Vám ho veľa nedostane.
Zato legendárna séria X-COM je aj napriek prechodu z pixel art grafiky do 3D skvelým príkladom ako dokáže byť ťahová hra úspešná aj v dnešnej dobe. Nie je to samozrejmosť. Napríklad taký Jagged Alliance: Rage! či Hired Guns: The Jagged Edge nedopadol najlepšie. To isté platí o hre Arma Tactics. Zdá sa akoby 3D grafika a zjednodušovanie týmto hrám neprospievala.
A potom je tu Legend of Grimrock, ktorý je perfektnou ukážkou ako má vyzerať dobre zvládnutý ťahový súboj. Ide o takzvaný crawler, kde hráč z pohľadu prvej osoby prechádza podzemia (dungeony), ktoré sú plné nástrah. Mechanika hry je postavená na princípe stolných hier známych ako dračák. Bolo by hriešene nepoznamenať, že Legend of Grimrock sa inšpiroval klasikou z roku 1987: Dungeon Master. Medzi ďalšie podobné tituly patria: séria Wizardry, Stonekeep, Ultima Underworld a ďalšie. Bola to éra, kedy tvorcovia hier nemali také možnosti ako dnes. Hry boli hrami. Nesnažili sa byť niečím iným. A tak množstvo komplikovaných dejov a akcie sa odohralo iba v hlave hráča. Pracovala predstavivosť. Boli to krásne časy.
Späť do prítomnosti. Vydarenými modernými hrami s ťahovými súbojmi či mechanikami sú: Darkest Dungeon, Templar Battleforce, Invisible Inc., Lara Go, Deus Ex Go
Ako vidieť z úspechu spomenutých hier ťahové súboje nie sú vôbec mŕtve. Práve naopak. Ba čo viac ťahová mechanika sú ideálnym herným systémom pre dnešnú éru dotykových displejov. A to nie len pri taktických stratégiách.
Textové hry a MUD
Boj v textových hrách a interaktívnych príbehoch sa objavuje relatívne často. Urobil som si preto malý prieskum. Ukázalo sa, že akokoľvek originálny bojový systém do hry vnesieme, hráči ho často považujú za otravné brzdenie príbehu a trápnu snahu oživiť hru. Hráči preto tieto vynútené intermezzo neocenia.
Je preto namieste klásť si otázku či má bojový systém v textových a predovšetkým príbehových hrách význam. Ja si myslím, že určite!
Väčšinou nikto nemá potrebu sa vystavovať životu nebezpečným situáciám. Bola by škoda túto vlastnosť nepriaznivých a nepríjemných situácii nevyužiť. Preto ak je cieľom autora dostať hráča do úzkych, tak považujem bojový systém za veľmi dobrú variantu aj pre hry založené na príbehu. Všetkého však s mierou.
Voľba bojového systému je o osobnej preferencii. Ja napríklad nie som fanúšik jRPG hier a anime, ale preferujem akčné adventúry a minimum RPG prvkov ako sú napríklad úrovne postavy. Hráč sa svoje schopnosti môže učiť aj bez komplikovaných RPG tabuliek a stromov.
Záleží mi na príbehu a ak príde na súboje, tak chcem aby boli čo najviac reálne a citeľne nebezpečné.
Iba trošku lepšie bojové systémy
Existujú aj dobré príklady. Jednou takou je Sleeping Dogs. Rovnako Enter the Matrix a voľne pokračovanie Path of Neo. Hry sú založené na stláčaní dvoch tlačítok, kde správne časovanie je kritické, čo sa môže javiť ako chudobný dizajn. Hra však ponúka množstvo návykových a surových animácií doplnených o kultové filmové medzi-scény a herné lokácie, ktoré si môžete pamätať z trilógie.
Moderné interaktívne cut-scény
Neviem ako sa postaviť k tomuto novému štýlu hier. Ide totiž prevažne o akčné adventúry, môj najobľúbenejši žáner. Patria sem hry ako Tomb Raider, GTA. Prípadne posledný God of Wars. Naughty Dogs sa tiež vydal touto cestou a môžeme sa s touto metódou stretnúť v Uncharted či Last of Us.
V skutočnosti však len málokedy ide o adrenalinový zážitok. Prestrelky v týchto hrách sú naozaj trápne naťahovanie hracej doby. Ak teda ako ja tieto hry hrávate len kvôli prostrediu a príbehu, tak rozhodne neoceníte súbojový systém, ktorý pozostáva v stláčaní aktuálne vyobrazených znakov na obrazovke.
Prestrelky v akčných adventúra sú totiž neohrabané a pôsobia naozaj lacno. Preto aktuálne tvorcovia vsádzajú viac na stealth (zakrádanie) ako priame prestrelky.
Čo sa skutočne dobrého bojového systému týka tak si myslím, že Jedi Knight séria – Jedi Academy a Jedi Outcast malo jeden z tých lepších bojových systémov. Na svoju dobu samozrejme. Dneska vnímam, že sa herný priemysel posunul ďalej a isté veci by mohli byť lepšie. Bohužiaľ Fallen Order ma svojim sekaným bojom na štýl Force Unleashed veľmi nepresvedčil. Je vidno, že cieľovou skupinou nie je moja veková kategória.
Keď zaúraduje nepremožiteľná obrana
Ako to však pri väčšine RPG hier býva, s vyšším levelom sú vaše zručnosti tak vysoké, že duely začínajú byť príliš jednoduché. V prípade KCD to platí dvojnásobne. Všetko totiž vyriešite majstrovským sekom, čo je vlastne niečo ako klasický správne načasovaný protiútok. To znamená, že vám stačí počkať kedy súper zaútočí a vy len v správnu chvíľu stlačíte tlačítko obrany.
Metóda protiútoku sa objavuje v hrách často. Čo je veľká škoda. Hráč sa rýchlo stane nepremožiteľným. V Assassins Creed stačilo hráčom čakať na útoky slabších nepriateľov. Nemalo absolutne žiadny zmysel skúšať niečo iné. Na všetkých ste použili protiútok, ktorý končil surovým zakončením a teda peknou animáciou. A síce v prípade silnejších ste museli urobiť kotúľ a potom sekať ako v každej inej jRPG hre, súboje rýchlo prestali byť výzvou.
Táto metóda sa stala kameňom úrazu nejednej hre. Napríklad v Kingdom Come bol protiútok vyslovene najvýhodnejší spôsob obrany aj útoku. Hráča totiž protiútok nestál vôbec nič, ale pritom spôsobil nemalé zranenie súperovi.
Preto si myslím, že protiútoky by mali byť trestané väčším poškodením zbrane, prípadne aj väčšou spotrebou staminy. Alebo pomocou iných obmedzení ako napríklad stres, adrenalín, šanca na neúspech a pod.
V šerme ako aj v iných bojových umeniach vždy platilo, že najlepšia obrana je útok. A ako hovorili stredovekí majstri, obrana musí byť zároveň útokom. To si však môžete dovoliť len v prípadoch absolutnej istoty a koncentrácie. Naviac žiadny skúsený súper sa na Vás nevrhne s obrovským a čitateľným náprahom ako postavičky v Mount & Blades. Pre potreby hry to je samozrejme pochopiteľné.
Dobré bojové systémy v hrách
Bola by škoda nespomenúť niekoľko skvelých hier, ktoré ponúkli zaujímavý bojový systém alebo herný zážitok.
Dark Souls
Nope. Bez ďalšieho komentára…
UFC
Nie je to síce reálne, ale pobaví. Odmysliac od niektorých prvkov ide o relatívne zaujímavý počin. Samozrejme priestor na vylepšenie tu vždy bude. Otázne je, či EA bude riskovať alebo aj naďalej bude vsádať na istotu.
Mortal Kombat a spol.
Mortal Kombat, Teken, Injustice: Gods Among Us a podobné hry netreba udávať samostatne. Principiálne ide o rovnakú hru s odlišnou grafikou. Určite zabavia. Uplatnenie je však obmedzené.
Die by the Blade
Slovenská hra! Síce ešte nevyšla, ale zatiaľ pôsobí zaujímavo. Zamrzí však konzolová choroba. Hra neponúka v zásade nič, čo sme tu už nevideli. Je vidieť inšpiráciu v Bushido Blades. Na výsledok si budem musieť ešte počkať.
Hellish Quart
Snaha o realistické zachytenie súbojov s mečom. Zatiaľ vo vývoji, ale z toho, čo som videl sa jedná o najlepší počin za posledné obdobie. Mechanika síce stojí na vrtkavom základe a je v mnohom podobná arkádovým bojovým hrám ako Mortal Kombat, ale aj snaha sa oceňuje. Rozhodne udržujem v pozornosti.
Ghost of Tsushima
Nedávny počin zo sveta samurajov zaujal. Bohužiaľ revolúcia sa nekoná. Súboje sú po prvých 20 minútach repetívne opakovanie. Celú situácie zhorší uvedomenie, že ide o ďalší Dark Souls v decentnom prevedení. Veľká škoda. Našťastie hru som si užíval pre jej iné aspekty.
Kingdom Come: Deliverence
Podľa slov samotných tvorcov je Kingdom Come: Deliverence (ďalej len KCD) stredoveký simulátor. Podľa mňa to až tak simulátor nie je, ale lepšiu stredovekú hru jednoznačne nenájdete. Samozrejme existuje kopec zajímavých projektov, ale zatiaľ si na konečný výsledok budeme musieť počkať.
V KCD môžete zažiť vernú kópiu šermiarskeho súboja. Chýba síce väzba a odhad vzdialenosti, ale atmosféra je zachytená naozaj dobre. Ide doposiaľ o najvernejšie stvárnenie a repliku boja s mečom. Škoda len absencie multiplayeru.
For Honor
Za zvlášť zaujímavý bojový systém považujem For Honor. Nejedná sa však o dostatočne komplexný systém a je v ňom cítiť vplyv konzoly. Naviac hra samotná je viac arkáda ako simulátor. Stvárnenie prostredia je z môjho pohľadu nevkusné. Tvorcovia hovoria o rytieroch, samurajoch a vikingoch. To čo však v hre vidíte nemá s vyššie menovanými veľa spoločného.
Mount and Blades
Mount and Blades si získal množstvo priaznivcov a to aj napriek faktu, že takmer nič originálne nepriniesol. Z môjho pohľadu ide o skutočne hlúpy bojový systém. A Hoci funkčný a chytľavý neviem sa zbaviť pocitu, že ide o neoriginálnu a odfušovanú primitívnosť.
Hra je však návyková a rozhodne Vás dlhé hodiny nepustí. Nie je to však pre bojový systém, ale iné vlastnosti, ktoré hra ponúka.
Dishonored
Dishonored ponúka dobrý zážitok. Kombinácia rôznych schopností s bojom na blízko ponúka množstvo možností ako sa s nepriateľmi popasovať. Avšak boj s mečom je veľmi ohraničený a nie veľmi zaujímavý. Každopádne mechanika boja a využívanie ostatných vlastností podľa rôznych situácii sú geniálne.
Dark Messiah: Might and Magic
Dark Messiah Might and Magic patrí medzi prehliadané FPS klenoty. Je zarážajúce ako malú pozornosť si u komunity získal. Hra totiž ponúka jeden z najlepších bojových systémov vôbec. Vďaka Source Enginu pracuje s fyzikou a hráč môže k svojmu úspechu používať okolité predmety a nástrahy. Okrem toho sa hráč môže špecializovať na rôzne typy zbraní. Každá zbraň má svoje vlastné špeciálne útoky. Boj je dynamický a zábavný.
Severance: Blade of Darkness
Ak by tento zoznam mal poradie, tak Severance: Blade of Darkness je na prvom mieste. Ide o ďalší zabudnutý klenot. Hra umožňuje perfektne vyvážený bojový systém a hratelnosť, ktorá nemala svojho času obdobu. A dovolím si povedať, že ani dnes.
V hre môžete hrať za rôzne povolania. Pred útokmi sa musíte včas uhnúť. Zbrane ako aj štít sa postupne ničí. Čiže aj keď je obrana celkom účinná, nevydržíte večne. Každý typ nepriateľa sa v boji správal odlišne. Súboje boli zakaždým napínavé a vyžadovali od hráča skutočný postreh.
SCUM
Jedna z ďalších surival hier na štýl Day-Z. Táto hra však so sebou prináša aj kopec simulácie, ktorú v žiadnej inej hre nenájdete. Simulácia boxu na úrovni UFC v open world sandbox surival hre? Teším sa na finálny výsledok.
Batman séria
Množstvo hráčov považuje Batman sériu za vzor dokonalej hry. Bojový systém v dobe vydania zaujal aj kritikov. Uznávam, že sa na hru dobre pozerá a animácie súbojov sú naozaj pekné. No rozhodne nie som fanúšikom tohto bojového systému nakoľko jeho implementácia do Multiplayeru je nepredstaviteľná. Podobný bojový systém nájdeme aj v ďalších hrách, napríklad Mad Max.
Star Citizen
Tvorcovia najočakávanejšieho vesmírneho simulátoru sľubujú kvalitný bojový systém, ktorý sa nechal inšpirovať klasikou Shenmue. Na výsledok si budeme musieť počkať.
Shenmue
Klasika zo starej éry. Shenmue nie je u nás veľmi známa hra. Išlo totiž o exkluzivitu pre konzolu Dreamcast. V roku 2018 Sega vydala verziu aj pre Windows, XBOX One a PS4. Shenmue vo svojom čase bola revolučná hra, ktorá v mnohom inšpirovala ďalšie tituly s tématikou bojových umení ako bola séria Yakuza a Sleeping Dogs.
Mordhau
Experimentálny počin, ktorý sa snaží o fyzikálnu reprezentáciu boja so sečnými zbraňami z izometrického pohľadu. Hra síce nezaujala širšiu verejnosť, ale množstvo pozitívnych recenzií naznačuje, že sa hráči nenudia.
Jedi Knight: Jedi Outcast a Jedi Academy
Jednoznačne jeden z najlepších bojových systémov vôbec. Hra vyšla v roku 2003, avšak silná komunita si hru užíva dodnes. To len svedčí o nadčasovom a kvalitnom dizajne. Za mňa môžem povedať, že bojový systém mal svoje nedostatky, ale zo sveta Star Wars nepoznám lepší bojový systém súbojov so sveteľným mečom.
Jedi Academy: Movie Battles 2
Zvlášť pozornosť by som upriamil na rozšírenie s názvom Movie Battles 2, ktoré okolo seba vytvorilo silnú a živú komunitu. Tvorcom modifikácie sa nepáčilo akým smerom sa vydal Battlefront. Ani sa nedivím. Vytvorili skutočne zaujímavý bojový systém. Bohužiaľ aby ste v hre skórovali, budete potrebovať kopec odohratých hodín. Ideálne mentora a klan…
Silver
Silver je unikátna hra o čom svedčí aj vysoké hodnotenie na Steame. Ťažko sa popisuje. Ovládanie bolo v čase vydania revolúcia. Dodnes si pamätám ako som bol mechanikou boja s mečom unesený. Hráč prostredníctvom pohybu myšky určuje smer sekov. Niečo podobné ako v hre Robin Hood: The Legend of Sherwood.
Lugaru a Overgrowth
Veľmi zaujímavý počin od človeka stojaceho za Humble Bundle. Wolfire games vytvorili hru s nádychom fury. Zajace a vlci vedú medzi sebou vojnu. K tomu používajú bojové umenie a rôzne sečné zbrane. Znie to zvláštne, ale rozhodne odporúčam každému aspoň vyskúšať.
Chivalry: Medieval
Dobrý pokus. Bohužiaľ ničím zaujímavý. Seknete, vykryjete a znovu seknete. Pritom sa snažíte súpera zabávať behaním okolo neho. Neskutočne som sa pri tejto hre nudil a to aj napriek odsekávaniu končatín. Hra v zásade neumožňuje žiadne zvláštne schopnosti. Je to len trošku krajší no menej zábavný Mount & Blades.
Mirrors Edge
Jedna z tých lepších a akčnejších záležitostí. Vaša postava nie je žiadny bojovník a preto súboje na blízko sú viacmenej nevýhodné. A to predovšetkým ak je súperov viacero. Našťastie vašou hlavnou výhodou je mrštnosť a možností, ktoré máte je celkom dosť. A aj keď v hre nie je komplexný bojový systém, hra ma bavila a ponúkla relatívne adrenalinový bojový zážitok.
Valhall
To najlepšie za posledné roky, čo sa na hernej scéne objavilo. Jedná sa o komunitný projekt, ktorý vrelo odporúčam. Mnoho z boja bolo prerobeného k spokojnosti komunity. Hra má podobne ako Mirrors Edge veľmi dobrú atmosféru a pri strete s nepriateľom vás zalieva pot. Bojujete na pokraji vysílenia. To kde sa stretnete so súperom si treba dobre premyslieť. A ani vtedy nie je isté či sú bohovia na vašej strane. Možností, ktoré v boji môžete využívať je neúrekom. Máchanie mečom hlava nehlava sa nevypláca. Treba dávať pozor na výdrž.
Dobré spomenúť
Bola by škoda nespomenúť ešte niekoľko ďalších titulov ako napr.:
- Exanima
- Bushido Blade
- Red Steel
- War of the Roses
Ak Vás napadajú ešte nejaké ďalšie zaujímavé tituly, tak sa o ne podeľte v komentároch.
Virtuálna realita, nádej blízkej budúcnosti
Nezmienil som VR projekty. Zámerne. Tým by som sa rád venoval zvlášť. Ak však viete o zaujímavom VR projekte a bojovom systéme vo VR napíšte o ňom do komentára nižšie. Budem iba rád.
Existuje najlepší bojový systém?
Popravde… Netuším. Poďme o tom rozhodnúť spoločne. Napíšte do komentárov pod článkov svoje dojmy a skúsenosti s najlepším bojovým systémom v hrách. Som zvedavý na čo prídeme 🙂
Pridaj komentár